Čo hovorí zákon o studniach?

Predpis č. 364/2004 Z. z. – Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

ÔSMA ČASŤ – VODNÉ STAVBY

§ 52 Vodné stavby

(1) Vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä
a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených,
b) stavby na ochranu pred povodňami,
c) priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze, vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami,
d) studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou,
e) stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie,
f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou,
g) stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch,
h) stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy,
i) odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom,
j) vodovodné prípojky, ak
1. slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,
2. slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,
3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,
4. sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu,
k) kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak
1. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb,
2. slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť,
3. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie,
4. sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm.
(2) V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

§ 53 Povinnosti vlastníka vodnej stavby

Vlastník vodnej stavby podľa § 52 ods. 1 písm. a) až c) a g) až i) je povinný
a) udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby umožňovala plynulý prietok vody a nehatený odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených záujmov,
b) zabezpečovať odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad jej prevádzkou,
c) udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku,
d) osadiť a udržiavať na vodnej stavbe vodnú značku, ciachy, vodočet, výstražné tabule alebo plavebné znaky,
e) odstraňovať predmety zachytené vodnou stavbou alebo zachytené na nej,
f) dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku, napríklad pri nepriaznivých účinkoch sucha a povodní, poruchách technických zariadení a iných prevádzkových poruchách,
g) zabezpečovať prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov,
h) vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy,
i) dodržiavať podmienky povolenia orgánu štátnej vodnej správy a schválený manipulačný poriadok vodnej stavby.

§ 53a Povinnosti vlastníkov pozemkov, na ktorých sú hydromelioračné stavby alebo jej časti umiestnené

Vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, je povinný
a) strpieť hydromelioračnú stavbu alebo jej časť na pozemku, kde je táto stavba umiestnená,
b) pri užívaní pozemku počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval hydromelioračnú stavbu alebo jej časť a neporušoval a ani inak negatívne neovplyvňoval funkčnosť, bezpečnosť, spoľahlivosť a prevádzku hydromelioračnej stavby alebo jej časti, inak zodpovedá za škodu, ktorú svojou činnosťou spôsobil,
c) strpieť, aby vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo jej časti v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky, kde sa hydromelioračná stavba alebo jej časť nachádza, v súvislosti s jej prevádzkou, rekonštrukciou, prekládkou, údržbou alebo opravou,
d) ohlásiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi hydromelioračnej stavby alebo jej časti vzniknuté závady alebo nutnosť vykonať opravy na hydromelioračnej stavbe alebo jej časti.

§ 54 Oprávnenia vlastníka vodnej stavby k susedným pozemkom

(1) Na účely uskutočnenia údržby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich s vodnou stavbou povinní umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.
(2) Vlastník vodnej stavby je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, poskytnúť vlastníkovi susedného pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

§ 55 Ochrana vodných stavieb

(1) Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na prevádzku vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule je zakázané; zákaz jazdenia motorovými vozidlami po vodných stavbách sa nevzťahuje na vozidlá správcu vodného toku a orgánu štátnej vodnej správy.
(2) V záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
(3) Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto poškodí vodnú stavbu alebo ohrozí jej prevádzku, uložiť povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie škodlivého stavu.

§ 56 Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami

(1) Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a zaraďovaním vodných stavieb do kategórií (§ 56 ods. 5).
(2) Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby, jej uskutočnenia alebo rekonštrukcie a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do neškodného stavu.
(3) Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe. Evidenciu vodných stavieb zaradených do kategórií vedie ministerstvo prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená.
(4) Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu, ak je objem takto vzdutej alebo zadržiavanej vody alebo zadržiavaného kalu pri odkaliskách väčší ako 1 000 m3, alebo rozdiel medzi maximálnou možnou hladinou a terénom na vzdušnej päte vodnej stavby je väčší ako 1,0 m, alebo ak ide o ochranné hrádze prietok Q100 je väčší ako 10 m3.s-1. Takýmito vodnými stavbami sú najmä priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd.
(5) Ministerstvo na základe žiadosti stavebníka vodnej stavby alebo vlastníka vodnej stavby zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií na základe posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu ním poverená, najneskôr pred vydaním stavebného povolenia. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o potrebe vypracovať odborný posudok pre určenie príslušnej kategórie aj keď nebudú splnené podmienky podľa odseku 4.
(6) Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby.
(7) Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená a ktorá zamestnáva odborne spôsobilé osoby na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „odborne spôsobilá osoba“). Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vydaným ministerstvom. Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie je ich vlastník alebo stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.
(8) Pri rekonštrukcii vodnej stavby alebo pri zmene jej využitia a pri vodných stavbách II. až IV. kategórie aj v prípadoch, keď sa mení zástavba na území ohrozenom vodnou stavbou, ministerstvo preskúma určenú kategóriu vodnej stavby. K preskúmaniu kategórie vodnej stavby vlastník predloží prostredníctvom štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (odsek 5), aktualizovaný odborný posudok.
(9) Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník vodnej stavby alebo stavebník vodnej stavby bezodkladne povinný
a) určiť a ohlásiť orgánu štátnej vodnej správy odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva,
b) informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe orgán štátnej vodnej správy,
c) informovať o zmene vlastníckych práv k vodnej stavbe aj ministerstvom poverenú štátnu organizáciu, ktorá vedie evidenciu podľa odseku 3, ak ide o vodné stavby zaradené do kategórií vodných stavieb pre výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu,
d) prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie raz za štyri roky,
e) zaslať dokumenty o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu podľa § 81 ods. 2 písm. h) orgánu štátnej vodnej správy, ktorý vykoná technicko-bezpečnostný dozor.

§ 56a Odborná spôsobilosť

(1) Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré musí spĺňať hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu štátnej organizácie poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5), alebo hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vlastníka vodnej stavby uvedenej v § 56 ods. 4, a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti“). Vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti vzniká odborne spôsobilej osobe právo používať okrúhlu pečiatku so štátnym znakom.
(2) Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou pred skúšobnou komisiou zloženou z odborníkov z teórie a praxe a udeľuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Termín odbornej skúšky určuje ministerstvo. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo môže odbornú skúšku organizovať aj prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.
(3) Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú
a) vzdelanie,
b) odborná prax v príslušnom vodohospodárskom odvetví, ktorou je súhrn takých znalostí a skúseností získaných pri výkone predchádzajúcich pracovných činností, ktoré môže odborne spôsobilá osoba využiť pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „odborná prax“),
c) spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d) bezúhonnosť,
e) úspešné vykonanie odbornej skúšky.
(4) Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami I. a II. kategórie sa preukazuje
a) dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo
b) dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.
(5) Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami III. a IV. kategórie sa preukazuje
a) dokladom o nadobudnutí úplného stredného odborného vzdelania získaného absolvovaním vzdelávacích programov zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia a dokladom o získaní minimálne desaťročnej odbornej praxe,
b) dokladom o nadobudnutí vyššieho odborného vzdelania získaného absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa osobitného predpisu61b) v študijných odboroch zameraných najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe,
c) dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v bakalárskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb, vodné hospodárstvo alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne sedemročnej odbornej praxe alebo
d) dokladom o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania získaného štúdiom v magisterskom alebo inžinierskom študijnom programe zameranom najmä na projektovú prípravu, výstavbu a prevádzku vodných stavieb alebo na vzťah vodnej stavby k relevantným zložkám životného prostredia akreditovanom podľa osobitného predpisu61a) a dokladom o získaní minimálne päťročnej odbornej praxe.
(6) Za doklad preukazujúci splnenie požiadavky vzdelania podľa odseku 3 písm. a) sa považuje aj doklad o odbornej kvalifikácii vydaný školou alebo iným oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu, uznaný za podmienok uvedených v osobitnom predpise.61c)
(7) Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý v deň podania žiadosti nie je starší ako tri mesiace.

§ 56b Zrušenie a zánik osvedčenia o odbornej spôsobilosti

(1) Ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti
a) písomne požiada o jeho zrušenie,
b) bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia,
c) prestal spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom.
(2) Ministerstvo môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti zrušiť, ak
a) sa dodatočne zistí, že žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahuje nepravdivé alebo neúplné údaje,
b) držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,
c) sa držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti počas piatich rokov nezúčastnil aspoň jedenkrát školenia organizovaného ministerstvom alebo prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu,
d) držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti päť rokov nevykonával odborný technicko-bezpečnostný dohľad.
(3) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.

§ 56c Evidencia osvedčení o odbornej spôsobilosti

(1) Ministerstvo vedie evidenciu udelených osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len „evidencia osvedčení”) a ich zmien prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.
(2) Evidencia osvedčení obsahuje
a) meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
b) špecifikáciu držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre
1. štátnu organizáciu poverenú na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5),
2. vlastníka vodnej stavby,
c) dátum vykonania skúšky.
(3) Evidencia osvedčení je verejne prístupná.

§ 56d Povinnosti odborne spôsobilej osoby

Odborne spôsobilá osoba pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je povinná
a) overiť minimálne raz ročne správnosť realizovaných meraní a pozorovaní priamo na vodnej stavbe a na jej hlavných objektoch,
b) požiadať orgán štátnej vodnej správy o výkon štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru pri zistení bezprostredného ohrozenia bezpečnosti vodnej stavby, ak vlastník vodnej stavby nezabezpečí realizáciu potrebných opatrení na nápravu,
c) raz ročne poskytovať štátnej organizácii, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, informácie o vodných stavbách, nad ktorými zabezpečuje výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vrátane elektronickej kópie ním vypracovaných dokumentov dohľadu, ktoré štátna organizácia poverená výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sprístupní v elektronickej forme orgánom štátnej vodnej správy,
d) poskytnúť odbornú súčinnosť pri výkone vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru na požiadanie orgánov štátnej vodnej správy,
e) poskytnúť odbornú súčinnosť počas povodňovej aktivity,
f) informovať štátnu organizáciu poverenú výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, ktorá na základe poverenia ministerstva vedie zoznam odborne spôsobilých osôb o zmene údajov podľa § 56c ods. 2,
g) zúčastniť sa aspoň jedenkrát ročne školenia podľa § 56b ods. 2 písm. c); zohľadňuje a uznáva sa aj školenie s rovnocenným obsahom, ktorý odborne spôsobilá osoba absolvuje v iných členských štátoch Európskej únie.

§ 56e Povinnosti štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu

Štátna organizácia, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad stavbami I. a II kategórie, je povinná
a) poskytnúť odbornú súčinnosť pri výkone vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru na vodných stavbách I. a II. kategórie na požiadanie orgánov štátnej vodnej správy,
b) poskytnúť odbornú súčinnosť počas povodňovej aktivity na vodných stavbách I. a II. kategórie,
c) požiadať orgán štátnej vodnej správy o výkon štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru, ak sa zistí bezprostredné ohrozenie bezpečnosti vodnej stavby a ak vlastník vodnej stavby nezabezpečí realizáciu potrebných opatrení na nápravu.

§ 57 Manipulačný poriadok vodnej stavby

(1) Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby schvaľuje manipulačný poriadok a jeho zmeny.
(2) Vodné stavby, pri ktorých prevádzke sa ovplyvňuje prietok vody, hladina vody alebo kvalita vody a využíva hydroenergetický potenciál vo vodnom toku, možno prevádzkovať len podľa schváleného manipulačného poriadku. Takými vodnými stavbami sú
a) vodné nádrže vrátane suchých nádrží (poldrov), do ktorých voda priteká z vodného toku alebo odteká do vodného toku,
b) hate s výpustným zariadením,
c) odkaliská vytvorené hrádzovým systémom,
d) kanále a odberné zariadenia okrem odberných zariadení, ktoré sú súčasťou úpravní vôd, ktorými sa odvádza alebo odoberá voda v množstve, ktoré ovplyvňuje vodohospodársku bilanciu príslušného úseku vodného toku o viac ako 20 % priemerného ročného prietoku,
e) výpustné zariadenia okrem výpustných zariadení, ktoré sú súčasťou čistiarní odpadových vôd, ktorými sa vypúšťajú do vodného toku odpadové vody, osobitné vody alebo podzemné vody, ktoré môžu ovplyvniť množstvo alebo zhoršiť kvalitu vody v recipiente o viac ako 20 % v príslušných ukazovateľoch, a je možné zabezpečiť riadené vypúšťanie týchto vôd,
f) čerpacie stanice vnútorných vôd a závlahových systémov,
g) vodné elektrárne,
h) plavebné kanále a preplavovacie zariadenia (plavebné komory).
(3) Ak to vyžaduje vodohospodárska bilancia, ohrozenie množstva alebo kvality vody a ochrana ekosystému vodného toku, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť vlastníkovi inej vodnej stavby, ako je uvedené v odseku 2, povinnosť vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.
(4) Správca vodohospodársky významného vodného toku vypracúva na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky a predkladá ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.